Kariéra v NBA

Finančnými problémami sužovaný tím Utahu sa musel potýkať s Wilkinsovou nevôľou nastupovať vo farbách Jazz, čo len niekoľko mesiacov po drafte viedlo k Wilkinsovej výmene do tímu Atlanta Hawks. Utah za Wilkinsa získal Johna Drewa a Freemana Williamsa. Táto výmena je dodnes považovaná za najviac jednostrannú v histórii NBA. Zatiaľ čo sa Wilkins stal jednou z ikon NBA, Freeman a Drew odohrali za Jazz dokopy len štyri sezóny.

Počas svojich prvých sezón v NBA patril Wilkins k lídrom tímu Hawks, no tí sa napriek jeho výkonom nedokázali prebojovať do playoff. V sezóne 1985-1986 však Wilkins doslova explodoval a stal sa najlepším strelcom danej sezóny s priemerom 30,3 bodu na zápas. Prvýkrát sa dostal do All-Star zápasu a na konci sezóny ho zvolili do All-NBA First Teamu. Hawks vyhrali v danej sezóne o 15 zápasov viac než v predchádzajúcej a zaradili sa k najlepším tímom ligy. Wilkins v jednom zo zápasov zaznamenal 57 bodov a patril k lídrom Hawks v doskokoch, získaných loptách aj v úspešnosti streľby trestných hodov. Atlanta v prvom kole playoff vyradila v štyroch zápasoch tím Detroit Pistons, no v druhom kole vypadla s tímom Boston Celtics, ktorý neskôr získal titul. V danom playoff zaznamenal Wilkins v priemere 28,6 bodu na zápas.

V nasledujúcej sezóne mali Hawks veľké očakávania a zakončili sezónu s bilanciou 57 výhier a 25 porážok. Wilkins sa stal s priemerom 29 bodov na zápas druhým najlepším strelcom NBA v danej sezóne, keď ho predbehol jedine Michael Jordan s priemerom 37,1 bodu na zápas. V playoff sa však Hawks príliš nedarilo, keď v semifinále Východnej konferencie vypadli s tímom Detroit Pistons.

V nasledujúcich dvoch sezónach patril Wilkins k najlepším strelcom celej NBA, no napriek jeho snahe sa Hawks nedokázali dostať cez semifinále Východnej konferencie. Zlom nastal v sezóne 1989-1990. Wilkins sa síce stal piatym najlepším strelcom sezóny, no Hawks zakončili sezónu s bilanciou 41-41 a po druhýkrát od Wilkinsovho angažovania ostali pre nich brány do playoff zatvorené.

V sezóne 1990-1991 sa Wilkins rozhodol dostať Hawks späť do playoff a začal sa sústrediť aj na iné aspekty svojej hry. V danej sezóne zaznamenal v priemere 9 doskokov na zápas a po 1x sa stal lídrom svojho tímu v tejto kategórii. Taktiež v tejto sezóne zaznamenal svoj osobný rekord – 265 prihrávok. Hawks však opäť neprelomili svoje prekliatie a v prvom kole vypadli s tímom Detroit Pistons. Wilkins sa proti agresívnej obrane Pistons trápil a v piatich zápasoch proti Detroitu strieľal s mizernou úspešnosťou. Z poľa premenil 37,2% svojich pokusov, zatiaľ čo spoza trojkového oblúka iba 13,3%.

Sezóna 1991-1992 pre Wilkinsa skončila 28. januára 1992, keď si v zápase proti Philadelphii pretrhol achilovku. V nasledujúcej sezóne ho ale niekoľko športových magazínov označilo za hráča, ktorý zaznamenal najimpozantnejší návrat na scénu. Sezónu zakončil s priemerom 29,9 bodu na zápas, keď ho v celej lige predbehol opäť iba Michael Jordan s priemerom 32,6 bodu na zápas. V danej sezóne sa mu podarilo prekonať rekord Boba Pettita a stal sa najlepším strelcom Hawks v ich histórii. Hawks sa však v playoff opäť nedarilo a vypadli s tímom Chicago Bulls.

Po takmer 12-tich sezónach v Altante sa Hawks rozhodli Wilkinsa vymeniť a poslali ho do tímu Los Angeles Clippers výmenou za Dannyho Manninga. Do dnešného dňa je toto jediný prípad výmeny, v ktorej tím, ktorý bol v danej dobe na špici svojej konferencie, vymenil svojho najlepšieho strelca po All-Star prestávke. V Los Angeles sa ale dlho neohrial a po sezóne 1993-1994 sa ako voľný hráč upísal tímu Boston Celtics.

Keďže bol ale neskôr nespokojný so svojou úlohou v mladom a budujúcom sa tíme Celtics, rozhodol sa podpísať kontrakt s tímom Panathinaikos Atény. Hneď po svojom príchode sa blysol svojimi štatistikami, keď zaznamenal v priemere 20,1 bodu a 7,6 doskoku na zápas a v roku 1996 pomohol Panathinaikosu k titulu v Eurolige. Za svoje výkony získal cenu MVP Final Four. V Grécku sa mu neskôr podarilo získať aj Grécky pohár, no ligový titul Panathinaikosu uchmatol Olympiakos.

V sezóne 1996-1997 sa vrátil do NBA a podpísal kontrakt s tímom San Antonio Spurs, kde patril k oporám ich lavičky. Po svojom návrate zaznamenal v priemere 18,2 bodu na zápas. Po sezóne v USA však opäť zamieril do Európy, konkrétne do talianskeho Teamsystemu Bologna. V sezóne 1998-1999 sa naposledy predstavil na palubovkách NBA, keď nastúpil k 27-mim zápasom za tím Orlando Magic.